Habemus papam
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu {{pracuje sa}} pre nečinnosť. (1. 4. 2021) |
| Habemus papam | |
| oznámenie zvolenia nového pápeža | |
 Prvé verejné vystúpenie pápeža Pavla VI. po oznámení jeho zvolenia | |
| Dátum | naposledy 8. mája 2025 |
|---|---|
| Štát |  Vatikán |
| Miesto | Bazilika svätého Petra |
| Organizátor | Rímska kúria |
| Účastníci | kardináli; veriaci zhromaždení na Námestí sv. Petra |
Habemus papam (slov. Máme pápeža) je oznámenie, ktoré sa vyhlasuje v latinčine a oznamuje, že konkláve zvolilo nového pápeža. Keď camerlengo oznámi meno zvoleného kandidáta, spýta sa ho: „Acceptasne electionem de te canonice factam in Summum Pontificem?“ („Súhlasíš so svojím kánonickým zvolením do úradu Najvyššieho Pontifika?“) Po súhlase zvoleného sa ho spýta: „Quo nomine vis vocari?“ („Ako sa chceš volať?“).
Zmeniť si meno po zvolení sa stalo zvykom v ranom stredoveku. Dovtedy pápež používal svoje vlastné meno. Prvým známym pápežom, ktorý si zmenil svoje meno z civilného na iné, bol pápež Ján II., ktorý bol pápežom v rokoch 533 – 535. Predtým mal totiž meno Merkúr, čo je meno pohanského boha. Nepovažoval to za dôstojné pre úrad, do ktorého bol vybratý, a preto si meno zmenil. Nejaký čas po ňom si niektorí pápeži ponechávali svoje pôvodné mená. Môžeme povedať, že tradícia meniť si meno sa definitívne ustanovuje pri Benediktovi VIII., ktorý bol pápežom rokoch 1012 – 1024. Táto tradícia sa udržala až dodnes. Bolo však niekoľko pápežov, napr. Marcel II. v roku 1555, ktorí si nechali svoje civilné meno.
Pápež si môže vybrať akékoľvek meno, ale v posledných storočiach si spravidla berie meno niektorého z predošlých pápežov, a to meno symbolizujúce určitý kurz, podľa ktorého chce nový pontifikát postupovať. Len jedno meno, Peter, meno apoštola a prvého pápeža, sa v pápežskom zozname neopakuje. Panuje mienka, že ten, kto by sa odvážil dať si toto meno, bude posledným pápežom.
Ďalej nasleduje ceremoniál obliekania zvoleného pápeža do rúcha a akt úcty – poklona, keď kardináli jeden po druhom pristupujú k novému pápežovi, poklonia sa a bozkajú prsteň s vyobrazenou rybou – symbolom prvých kresťanov. Podávanie správy veriacim vykonáva kardinál-protodiakon na centrálnom balkóne Baziliky sv. Petra vo Vatikáne (na tzv. Lodžii požehnaní). Po tomto ohlásení novozvolený pápež príde pred veriacich, ktorí sú zhromaždení na Námestí sv. Petra a očakávajú jeho prvé požehnanie Urbi et orbi.
Forma oznámenia
[upraviť | upraviť zdroj]Po latinsky:
- Annuntio vobis gaudium magnum:
- Habemus Papam!
- Eminentissimum ac reverendissimum Dominum,
- Dominum [Meno],
- Sanctæ Romanæ Ecclesiæ Cardinalem [Priezvisko],
- Qui sibi nomen imposuit [Pápežské meno].
Krstné meno nového pápeža sa uvádza v latinskej podobe a v akuzatíve, priezvisko sa neskloňuje (teda napr. Robertum Franciscum Sanctae romanae Ecclesiae Cardinalem Prevost), pápežské meno môže byť uvedené v genitíve (častejšie) alebo v akuzatíve. Poradové číslo pri pápežskom mene môže a nemusí byť uvedené.
Slovenský preklad:
- Oznamujem vám veľkú radosť:
- Máme pápeža!
- Veľmi vznešeného a veľmi ctihodného pána,
- pána [Meno],
- kardinála Svätej Cirkvi rímskej [Priezvisko],
- ktorý si vybral meno [Pápežské meno].
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Habemus papam
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Habemus Papam na českej Wikipédii.
