Mila Haugová
| Mila Haugová | |
| slovenská poetka a prekladateľka | |
| Narodenie | 14. jún 1942 (84 rokov) Budapešť, Maďarské kráľovstvo |
|---|---|
| Alma mater | Vysoká škola poľnohospodárska |
| Manžel | Edgar Haug (-1984) |
| Deti | Elvíra |
Ing. Mila Haugová (pseudonym Mila Srnková; * 14. jún 1942, Budapešť, Maďarsko) je slovenská poetka a prekladateľka.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Jej otec pochádzal z Vrábel, mama pôvodom Maďarka z Jászapáti. Po jej narodení sa rodina presťahovala roku 1943 do Berehova-Kasina pri Užhorode na Podkarpatskej Rusi. Po skončení druhej svetovej vojny sa presťahovali do Vrábel k starým rodičom, odtiaľ do Nitry, z Nitry do Topoľčianok a odtiaľ v roku 1954 na Zajačiu Dolinu (dnes súčasť obce Krškany). Po maturite na gymnáziu v Leviciach študovala v rokoch 1959 - 1964 na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre. Po skončení štúdia pracovala ako agronómka v JRD v Rimavskej Sobote. V roku 1965 začala učiť na Strednej poľnohospodárskej technickej škole v Leviciach. V auguste 1968 po okupácii Československa emigrovala do Kanady, odkiaľ sa po roku vrátila naspäť na Slovensko. Do roku 1971 opäť učila na strednej škole v Leviciach. V rokoch 1971 - 1975 učila v Ivanke pri Dunaji. Do roku 1985 pracovala ako učiteľka na Základnej škole na Nejedlého ulici v Bratislave.[1]
V rokoch 1986 – 1996 bola redaktorkou literárneho časopisu Romboid. V roku 1996 absolvovala študijný pobyt v USA. Žije striedavo v Bratislave a v Zajačej doline.[2]
Tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]Prvé diela začala uverejňovať v roku 1976 v časopise Nové slovo, knižne debutovala v roku 1980 zbierkou básní Hrdzavá hlina. Vo svojich dielach zachytáva každodenné udalosti, tragické okamihy blízkych, partnerské vzťahy, ich krehkosť a prípadný rozpad. Časť jej tvorby je ovplyvnená maľbami jej životného druha Petra Ondreičku. Stala sa poetkou kultivovaného tvaru, zameriavala sa na jednoznačne ženskú poéziu plnú vyjadrovania citov i za cenu, že sa tým stupňuje zraniteľnosť a krehkosť človeka.
Okrem vlastnej tvorby sa tiež venuje prekladom, z ktorých vynikajúcim dielom je výber krátkych básní Neskoro je, neodchádzaj zo starojaponskej zbierky Man'jóšú preložený v spolupráci s Fumiko Kuwahara roku 1984.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]- 1980 – Hrdzavá hlina (vyšlo pod jej pseudonymom)
- 1983 – Premenlivý povrch
- 1984 – Možná neha
- 1990 – Čisté dni
- 1991 – Praláska
- 1993 – Nostalgia
- 1995 – Dáma s jednorožcom
- 1996 – Alfa Centauri
- 1999 – Krídlatá žena
- 2001 – Atlas piesku
- 2001 – Genotext
- 2004 – Zavretá záhrada (reči)
- 2005 – Archívy tela
- 2005 – Target(s)TERČE
- 2006 – Orfea alebo zimný priesmyk
- 2007 – Rastlina so snom: vertikála
- 2008 – Biele rukopisy
- 2008 – Miznutie anjelov
- 2010 – Pomalá lukostrelkyňa
- 2011 – Plant Room
- 2012 – Záhrada: labyrint: hniezdo
- 2013 – Cetonia aurata
- 2015 – canti...amore
- 2016 – Srna pozerajúca na Polárku
- 2017 – Rastlina za ohradou sna
- 2017 – Paradiso (Ricordare)
- 2019 – Archívy priestorov
- 2021 – Z rastlinstva
- 2023 – Dokonalé zvieranie
- 2023 – Stigma: písať
Preklady
- 1984 – Neskoro je, neodchádzaj ... (starojaponská poézia, Man'jóšú)
- 2016 – James Wright: Červenokrídly drozd
Memoáre
- 2010 – Zrkadlo dovnútra
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ TASR. Haugová: Poézia je aristokracia ducha i zachovávanie slovenčiny. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-06-14. Dostupné online [cit. 2024-10-09].
- ↑ Mila Haugová [online]. Bratislava: Slovenské literárne centrum, [cit. 2024-10-09]. Dostupné online.
