Preskočiť na obsah

Quinn Hughes

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Quinn Hughes

Štátna príslušnosť USA USA
Narodenie 14. október 1999 (27 rokov),
Orlando, Florida, USA
Pozícia obranca
Streľba ľavou rukou
Tím Minnesota Wild
Bývalé tímy Vancouver Canucks
NHL draft 7. celkovo, 2018,
Vancouver Canucks
Hráčska kariéra 2019 – súčasnosť
Olympijské zlato
Olympijské zlato

Quintin Jerome Hughes[1] (* 14. október 1999, Orlando, Florida, USA) je americký profesionálny hokejový hráč, ktorý je obrancom tímu Minnesota Wild v National Hockey League (NHL). Hughes bol draftovaný tímom Vancouver Canucks ako celkovo siedmy v drafte NHL v roku 2018 a odohral s tímom svojich prvých sedem sezón, pričom v rokoch 2023 až 2025 pôsobil ako kapitán. Pred draftom bol považovaný za špičkového hráča. Od začiatku svojho pôsobenia v Canucks preukázal pôsobivé ofenzívne schopnosti ako obranca a v roku 2020 bol nominovaný na Calder Memorial Trophy ako najlepší nováčik ligy. Drží niekoľko franšízových a NHL rekordov v kategórii obrancov a v roku 2024 získal James Norris Memorial Trophy ako najlepší obranca NHL.

Po úspechu v programe rozvoja národného hokejového tímu USA sa Hughes v sezóne 2017/2018 pripojil k Michiganskej univerzite. Tam vytvoril nový rekord v počte asistencií medzi obrancami prvého ročníka Michiganu a bol nominovaný do tímu prvého ročníka All-Big Ten a druhého ročníka All-Big Ten.

Na medzinárodnej úrovni Hughes reprezentoval Spojené štáty na Majstrovstvách sveta juniorov v rokoch 2018 a 2019. Svoj debut v seniorskej reprezentácii absolvoval na Majstrovstvách sveta v roku 2018, kde im pomohol získať bronz.

Hughes pochádza z hokejovej rodiny; jeho mladší brat Jack bol draftovaný ako prvý v drafte NHL v roku 2019 tímom New Jersey Devils, zatiaľ čo jeho najmladší brat Luke bol draftovaný ako štvrtý v drafte NHL v roku 2021, tiež tímom Devils. Jeho matka Ellen Weinberg-Hughes hrala za ženský národný hokejový tím Spojených štátov a jeho otec bol riaditeľom rozvoja hráčov v tíme Toronto Maple Leafs.

Hráčska kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Hughes sa narodil v Orlande na Floride a začal hrať hokej, keď jeho rodina žila v Bostone kvôli práci jeho otca Jima Hughesa.[2] Začínal hrať ako útočník, než vo veku 13 rokov prešiel do obrany.[3]

Hughes hral za Michigan Wolverines na University of Michigan v rokoch 2017 až 2019. Tam sa zapísal na Kineziologickú fakultu a študoval športový manažment. Počas svojej nováčikovskej sezóny, v ktorej bol najmladším mužským hokejovým hráčom NCAA, Hughes zaznamenal päť gólov a 24 asistencií v 37 zápasoch.[4] Jeho 29 bodov ho zaradilo na delené 12. miesto v NCAA a tretie v Big Ten medzi prvákmi, zatiaľ čo jeho 24 asistencií ho zaradilo na tretie miesto v NCAA a celkovo na prvé miesto v Big Ten medzi prvákmi. Hughesových 24 asistencií je najviac v histórii michiganského programu medzi obrancami prvákov. Po vynikajúcej sezóne v prvákoch bol Hughes vymenovaný do tímu Big Ten All-Freshman Team a do druhého tímu All-Big Ten. Bol tiež vybraný do finalistu ceny Big Ten Freshman of the Year, ktorú nakoniec získal Mitchell Lewandowski.[5]

Pred draftom NHL v roku 2018 bol Hughes považovaný za jedného z najlepších talentovaných hráčov vďaka svojmu korčuľovaniu a schopnostiam manipulovať s pukom.[6] Konečné hodnotenie Centrálneho skautského úradu NHL v apríli umiestnilo Hughesa na šieste miesto medzi severoamerickými korčuliarmi. Nakoniec ho v prvom kole draftu draftoval tím Vancouver Canucks, celkovo siedmy.[7] V lete sa zúčastnil rozvojového kempu Canucks, no nakoniec sa rozhodol vrátiť do Michiganu na druhý ročník, pričom ako dôvody uviedol cieľ vyhrať šampionát NCAA a ďalší rozvoj.[8]

10. marca 2019 Hughes ukončil svoju vysokoškolskú kariéru po druhej sezóne podpísaním trojročnej zmluvy s Canucks na vstupnej úrovni.[9] Po podpísaní zmluvy Hughes podstúpil magnetickú rezonanciu lekárskym personálom Canucks a kvôli zraneniu nohy, ktoré utrpel v play-off Big Ten, ho týždeň odrádzali od korčuľovania. Svoj debut v NHL si nakoniec odohral 28. marca 2019 proti Los Angeles Kings, kde hral v dvojici s Lukom Schennom. V zápase, ktorý vyhral po nájazdoch 3:2, zaznamenal svoj prvý bod v NHL, asistenciu na gól Brocka Boesera.[10]

Hughes na ľade pred svojím debutom za Wild 14. decembra 2025.

12. decembra 2025 bol Hughes vymenený do tímu Minnesota Wild za Marca Rossiho, Zeeva Buiuma a Liama Öhgrena – všetkých si Wild vybrali v prvom kole draftu v roku 2026 – a za výber v prvom kole draftu v roku 2026.[11] 14. decembra nastúpil na svoj prvý zápas v Minnesote a v tú noc strelil svoj prvý gól za tím pri výhre 6:2.[12] 19. januára 2026 sa Hughes stal najrýchlejším hráčom v histórii klubu, ktorý získal 20 bodov, a to len v 18 zápasoch, keď asistoval pri góle Vladimira Tarasenka počas druhej tretiny zápasu, ktorý vyhral 6:3 proti Toronto Maple Leafs.

Reprezentácia

[upraviť | upraviť zdroj]

Hughes reprezentoval Spojené štáty na medzinárodnej úrovni.[13] Vyhlásil, že rozhodnutie hrať za Spojené štáty bolo jednoduché, pretože pre neho bolo dôležité reprezentovať svoju krajinu.[14]

V roku 2015 bol Hughes nominovaný do tímu Spojených štátov na World U-17 Hockey Challenge. Bol jedným zo siedmich hráčov z menšieho tímu Toronto Marlboros, ktorí sa tohto turnaja zúčastnili, pričom všetci okrem Hughesa reprezentovali Kanadu.[15] Po tomto turnaji, kde sa Spojené štáty neumiestnili, sa Hughes zúčastnil Turnaja štyroch národov do 17 rokov na Slovensku.[16]

V roku 2017 Hughes hral na Majstrovstvách sveta do 18 rokov 2017, kde pomohol tímu Spojených štátov do 18 rokov získať zlatú medailu. Skončil v prvej päťke v bodovaní medzi obrancami tímu s piatimi bodmi. Neskôr bol nominovaný do juniorského tímu Spojených štátov, ktorý súťažil na Majstrovstvách sveta juniorov 2018, kde pomohol svojmu tímu získať bronz.[17]

O niekoľko mesiacov neskôr, po skončení svojej prvej sezóny v Michigane, bol najmladším hráčom nominovaným do seniorského tímu Spojených štátov, ktorý súťažil na Majstrovstvách sveta 2018.[18] Vo veku 18 rokov bol jediným vysokoškolským hráčom v tíme a stal sa 33. hráčom Michigan Wolverines, ktorý súťažil na turnaji Majstrovstiev sveta. Hughes opäť získal bronz s tímom Spojených štátov, keď v 10 zápasoch strelil dva body a priemerne strávil na ľade 12 minút a 13 sekúnd.

Počas svojej druhej sezóny v Michigane bol Hughes vybraný na Majstrovstvá sveta juniorov 2019 spolu so svojím bratom Jackom.[19] Stali sa iba treťou dvojicou bratov, ktorí súťažili za Spojené štáty na turnaji Sveta juniorov, pričom naposledy sa predstavili Joey a Mikey Andersonovci na Majstrovstvách sveta juniorov 2018.[20] 24. decembra 2018 bol Hughes spolu so spoluhráčom z Michiganu Joshom Norrisom menovaný za náhradných kapitánov Spojených štátov. Títo dvaja hráči boli dvaja z piatich vracajúcich sa pretekárov z tímu, ktorý sa zúčastnil Majstrovstiev sveta juniorov v roku 2018. Hughes pomohol tímu doviesť ho do zápasu o zlato, kde prehral s Fínskom 3:2.[21]

Po skončení sezóny Vancouver Canucks bol Hughes jedným zo 17 hráčov nominovaných do súpisky Spojených štátov na Majstrovstvá sveta 2019.[22]

2. januára 2026 bol nominovaný do súpisky Spojených štátov na Zimné olympijské hry 2026.[23]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Canucks Select Defenceman Quintin Hughes | Vancouver Canucks [online]. www.nhl.com, 2018-06-23, [cit. 2026-02-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. ↑ CHRIS PETERSJUN 19, 2018. Meet the Hughes brothers, America's future first family of hockey [online]. ESPN.com, 2018-06-19, [cit. 2026-02-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. ↑ Hughes earning attention with poise, hockey IQ | NHL.com [online]. www.nhl.com, 2017-10-19, [cit. 2026-02-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. ↑ GARKSE, T. J.. Marody Headlines Group of Wolverines to Garner Big Ten Hockey Awards [online]. University of Michigan Athletics, [cit. 2026-02-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. ↑ https://web.archive.org/web/20180311233253/http://www.bigten.org/sports/m-hockey/spec-rel/030718aaa.html
  6. ↑ Dahlin tops Central Scouting's final ranking of International skaters | NHL.com [online]. www.nhl.com, 2018-04-16, [cit. 2026-02-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. ↑ Ben Kuzma: Bug-ridden Quinn Hughes struts stuff at Canucks development camp. montrealgazette. Dostupné online [cit. 2026-02-08]. Archivované 2018-12-11 z originálu. (po anglicky)
  8. ↑ Quinn Hughes Returning to Michigan to Pursue Unfinished Business [online]. University of Michigan Athletics, [cit. 2026-02-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. ↑ Canucks sign defenceman Quinn Hughes | Vancouver Canucks [online]. www.nhl.com, 2019-03-10, [cit. 2026-02-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  10. ↑ Archivovaná kópia [online]. [cit. 2026-02-08]. Dostupné online. Archivované 2020-11-24 z originálu.
  11. ↑ STAFF, TSN ca. Canucks trade Hughes to Wild for Rossi, Ohgren, Buium, and first-round pick [online]. TSN, 2025-12-13, [cit. 2026-02-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. ↑ Hughes scores in Wild debut, helps defeat Bruins | NHL.com [online]. www.nhl.com, 2025-12-15, [cit. 2026-02-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  13. ↑ OLSEN, Becky. Quinn Hughes Follows in Family Footsteps with Hockey [online]. USA Hockey National Team Development Program, 2015-12-16, [cit. 2026-02-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  14. ↑ OLSEN, Becky. Quinn Hughes Follows in Family Footsteps with Hockey [online]. USA Hockey National Team Development Program, 2015-12-16, [cit. 2026-02-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  15. ↑ Friends become foes for American defenceman [online]. www.hockeycanada.ca, [cit. 2026-02-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  16. ↑ OLSEN, Becky. Quinn Hughes Follows in Family Footsteps with Hockey [online]. USA Hockey National Team Development Program, 2015-12-16, [cit. 2026-02-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  17. ↑ Quinn Hughes [online]. teamusa.usahockey.com, [cit. 2026-02-08]. Dostupné online.
  18. ↑ SCHRAM, Carol. Patrick Kane Leads Strong U.S. Roster At 2018 IIHF World Championship. Forbes. Dostupné online [cit. 2026-02-08]. (po anglicky)
  19. ↑ United States finalizes roster for World Junior Championship | NHL.com [online]. www.nhl.com, 2018-12-23, [cit. 2026-02-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  20. ↑ Hughes to be in spotlight at U.S. World Junior select camp | NHL.com [online]. www.nhl.com, 2018-12-14, [cit. 2026-02-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  21. ↑ Finland defeats United States to win World Junior Championship | NHL.com [online]. www.nhl.com, 2019-01-06, [cit. 2026-02-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  22. ↑ Team USA names 17 players to IIHF World Hockey Championship roster [online]. [cit. 2026-02-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  23. ↑ https://www.olympics.com/en/milano-cortina-2026/news/team-usa-announce-25-strong-mens-ice-hockey-roster-milano-cortina-2026-matthews-tkachuk-hughes

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Quinn Hughes

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Quinn Hughes na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Quinn_Hughes&oldid=8252313“