Preskočiť na obsah

Bežce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bežce môže byť aj neživotné množné číslo slova bežec, pozri bežec.
Bežce

pštros
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Palaeognathae
Pycraft, 1900
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Bežce alebo paleognátne vtáky (lat. Palaeognathae; iné slovenské a latinské názvy pozri nižšie) sú taxón vtákov patriaci do taxónu Neornithes, v rámci ktorého tvoria opak taxónu Neognathae. Taxón Palaeognathae pozostáva z radov pštrosotvaré (Struthioniformes), kazuárotvaré (Casuariiformes), kiviotvaré (Apterygiformes), †vuronotvaré (Aepyornithiformes), nanduotvaré (Rheiformes), †moatvaré (Dinornithiformes), tinamotvaré (Tinamiformes) a niekedy aj z radu †Lithornithiformes. Z uvedených radov sa všetky rady neschopné letu, t. j. všetky uvedené rady okrem radov tinamotvaré a Lithornithiformes, tradične klasifikovali ako taxón bežce v najužšom zmysle alebo ploskoprsé vtáky (lat. Ratitae; iné slovenské a latinské názvy pozri nižšie).

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Rady †Lithornithiformes a tinamotvaré vedia lietať, ostatné rady (t. j. Ratitae v tradičnom ponímaní) nevedia lietať, ale pôvodní príslušníci taxónu Palaeognathae pravdepodobne všetci vedeli lietať. Hlavným spoločným znakom vtákov z taxónu Paleognathae je skutočnosť, že majú tzv. paleognátnu lebku, čiže ich čerieslo (vomer) je veľké, pomerne masívne, vzadu mierne vidlicovité a dosahuje k podnebným kostiam (palatina) a krídlovitým kostiam (pterygoidea). Ďalšie spoločné znaky vtákov z tohto taxónu (ktoré sa ale sčasti vyskytujú aj u niektorých príslušníkov taxónu Neognathae) sú napríklad pravidelné rozmiestnenie operenia na tele, malý redukovaný jazyk, stavba panvy a priedušnice, prítomnosť penisu, spôsob hniezdenia a morfologická nerozlíšenosť pohlavných chromozómov. Okrem toho majú silné dolné končatiny a všetky (čiastočne okrem kiviotvarých) vynikajúco a rýchlo behajú (dobre behajú aj tinamotvaré, hoci tie vedia aj lietať).[1][2]

Nelietavým taxónom (Ratitae v tradičnom ponímaní) chýba na prsnej kosti kostený hrebeň, ktorý majú všetky ostatné druhy vtákov (Aves). Krídla síce majú vyvinuté, ale letky majú tvar ozdobných pier s pružnými nepevnými kostrnkami a s uvoľnenými zástavicami, prípadne premenenými na mohutné pichliačovité útvary. Pri kiviotvarých, vuronotvarých a moatvarých sú krídla natoľko redukované, že sú prakticky neviditeľné - zachovalo sa iba tzv. vestigium (náznak) krídiel skryté v perí alebo v svaloch.[2] Nelietavé taxóny buď nemajú pneumatizované kosti alebo je v niektorých prípadoch pneumatizácia kostí značne redukovaná.[3]

Výskyt

[upraviť | upraviť zdroj]

Geografický výskyt jednotlivých radov:[4][3]

Systematika

[upraviť | upraviť zdroj]

Vysvetlivka: V tejto kapitole sú A, B, C...pomocné označenia na rozlíšenie rôznych významov toho istého názvu.

Základné skupiny a ich názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Palaeognathae

[upraviť | upraviť zdroj]

Taxón Palaeognathae v základnom, čiže najširšom vymedzení (ďalej pomocne nazývaný Palaeognathae A) zahŕňa rady †Lithornithiformes, pštrosotvaré, kazuárotvaré, kiviotvaré, †vuronotvaré, nanduotvaré, †moatvaré a tinamotvaré.[3][6] V užšom zmysle je taxón Palaeognathae (ďalej nazývaný Palaeognathae B) obmedzený len na korunovú skupinu, čо vo väčšine súčasných systémov znamená, že nezahŕňa rad Lithornithiformes.[7] V nepresnom, najužšom zmysle sa taxón Palaeognathae (ďalej nazývaný Palaeognathae C) občas stotožňuje s nižšie spomínaným taxónom Ratitae v najužšom zmysle, čiže nezahŕňa Lithornitiformes ani tinamotvaré.[8][9] Palaeognathae A aj B sú monofyletické taxóny.[3] Opakom taxónu Palaeognathae A či B je taxón Neognathae (po slovensky letce alebo neognátne vtáky).

Taxón dnes označovaný názvom Palaeognathae A či B sa ojedinele vyskytoval už od prvej polovice 19. storočia pod názvom Struthiones[10][11], ale dnešný názov Palaeognathae tento taxón dostal až v roku 1900 a až odvtedy (definitívne od polovice 20. storočia) sa v literatúre začal vyskytovať častejšie. Celkovo má taxón Palaeognathae A či B v literatúre tieto názvy:

- Pal(a)eognathae/ zriedkavo: Pal(a)eognathia/ zriedkavo: Pal(a)eognathes [doslova: staročeľustné] (po slovensky bežce[12][13][14][15] alebo paleognátne vtáky[16][13]; niektorí autori tento taxón uvádzajú bez slovenského mena, t. j. len v podobe Palaeognathae[17][18]);
- Pan-Palaeognathae (tento názov sa používa len vo význame Palaeognathae A a slúži na jednoznačné odlíšenie taxónu Palaognathae A od taxónu Palaeognathae B)[19][20];
- Struthioniformes/Struthiones [doslova: pštrosotvaré/pštrosy][21] (po slovensky pštrosotvaré/pštrosy alebo bežce a tinamy[22]; o rôznych významoch názvu pštrosotvaré pozri aj v článku pštrosotvaré);
- Ratitae/Ratites [doslova: plťové] (o Ratitae pozri aj nižšie);
- Eoaves [doslova: skoré vtáky] (Eoaves v širšom zmysle zahŕňa aj taxón Galloanserae);
- Dromaeognathae [doslova: bežcočeľustné][23] (Dromaeognathae v užšom zmysle zahŕňa len rad tinamotvaré[24]).

Ratitae

[upraviť | upraviť zdroj]

Do roku 1900, resp. do polovice 20. storočia, sa v literatúre taxón dnes označovaný ako Palaeognathae A obyčajne neuvádzal a namiesto neho sa uvádzal taxón Ratitae (Ratites) v najužšom zmysle (ďalej pomocne nazývaný Ratitae C), ktorý zahŕňa len nelietavé vtáky z taxónu Palaeognathae A a staršie sa nazýval aj napríklad Brevipennes, Cursores, Struthiones a pod. (prehľad názvov pozri nižšie). Ratitae C teda zodpovedá taxónu Palaeognathae A okrem radov tinamotvaré a Lithornithiformes (inými slovami: zodpovedá taxónu Palaeognathae C), pričom ale do začiatku 20. storočia niekedy navyše zahŕňal aj to, čo dnes voláme rad dropotvaré (Otidiformes), plus niektoré ďalšie taxóny (uvedené sú dole na konci kapitoly Vnútorná systematika).[25][3][26][27][10][28] Pretože niektorí autori aj po rozšírení používania taxónu Palaeognathae A až do začiatku 21. storočia tvrdili, že je Ratitae C monofyletický taxón, taxón Ratitae C sa niekedy vyskytoval aj v systémoch až do začiatku 21. storočia, ale zvyčajne už len ako podskupina taxónu Palaeognathae A.[29][30][31] Podľa súčasných prác však Ratitae C nie je monofyletický taxón, preto s týmto taxónom najnovšie texty už nepracujú alebo ho spomínajú len ako neformálnu skupinu.[3][32] Taxón Ratitae C bol pôvodne myslený ako opak taxónu Carinatae - letce (vrátane tinamotvarých)[27][33], resp. v niektorých systémoch opak taxónov Carinatae - letce (vrátane tinamotvarých) a Impennes - plavce[26]; pretože však taxón Carinatae má dnes viacero rôznych vymedzení (môže byť napríklad synonymom taxónu Ornithuromorpha[34]), tento priamy súvis medzi pojmami Ratitae C a Carinatae sa stratil. Niektorí slovenskí autori priraďujú slovenský názov bežce výslovne len k taxónu Ratitae C (a teda nie k taxónu Palaegnathae A); preto potom niekedy napríklad taxón Palaeognathae A neoznačujú názvom bežce, ale ponechávajú ho bez slovenského mena alebo ho označujú názvom "bežce a tinamy" či názvom paleognátne vtáky (pozri vyššie).

Taxón Ratitae (Ratites) v širšom zmysle (ďalej pomocne nazývaný Ratitae B), ktorý uvádza napr. Benton 2024/2014/2005, zahŕňa aj tinamotvaré, čiže zodpovedá taxónu Palaeognathae A okrem radu Lithornithiformes (inými slovami: zodpovedá taxónu Palaeognathae B).[35] Taxón Ratites/Ratitae v najširšom zmysle (ďalej pomocne nazývaný Ratitae A) je zhodný s taxónom Palaeognathae A.[9]

Celkovo má (resp. mal) taxón Ratitae C v literatúre tieto názvy:

- Ratitae/Ratites (po slovensky bežce[26], bežci[36], ploskoprsé vtáky[27] a ako nadrad aj pštrosovidné[37]) [Poznámka: Taxón Ratitae C v minulosti ojedinele nazahŕňal rad kiviotvaré[38]];
- Struthioniformes/Struthiones (po slovensky pštrosotvaré/pštrosy[39]);
- nepresne: Palaeognathae[8][9][40] (po slovensky bežce[8][40]);
- Brevipennes [doslova: krátkokrídle] (po slovensky krátkokrídle[41] [tento názov ale alternatívne znamenal rad žeriavotvaré] alebo pštrosovité[42] [nie je zhodné s čeľaďou pštrosovité] alebo pštrosovití[43][44])[45]
- Cursores/Cursorii [doslova: bežce] (po slovensky: bežci[28]),
- ostatné názvy: Currentes [doslova: bežce], Proceri/Proceres [doslova: vysoké], Megistanes [doslova: najväčšie], Platysternae [doslova: ploskoprsé], Homalosternii [doslova: ploskoprsé], Platycoracoideae [doslova: ploskokorakoidné], Rudipennes [doslova: drsnopernaté], Rasores [doslova: škrabáče], Fissipedes bidactyles et tridactyles [doslova: delenonožné dvojprsté a trojprsté], Aves Ratitae [doslova: vtáky plťové], Neornithes Ratitae [doslova: Neornithes plťové].[46][45][10][47][48]

V slovenčine sa do začiatku či polovice 20. storočia namiesto tvaru bežce/bežci niekedy používali tvary behúni[49][50] či behavci[51]/behavce[52][53][54][55].

Taxonomická úroveň

[upraviť | upraviť zdroj]

Taxón Palaeognathae A alebo B (prípadne C) má v závislosti od autora obyčajne taxonomickú úroveň podtrieda[56], infratrieda[57][58], kohorta[59], divízia[35] alebo nadrad[12][60][18]. Ak je ten istý taxón v danom systéme nazvaný Ratitae, má niekedy aj taxonomickú úroveň parvtrieda.[61] Ten istý taxón má taxonomickú úroveň rad, ak má v danom systéme názov Struthioniformes či Struthiones.[22]

Taxón Ratitae C (aj ak je označený starými názvami Brevipennes[44] či Cursores[28] a podobne) má v závislosti od autora obyčajne taxonomickú úroveň podtrieda[36], infratrieda[62], subkohorta[59], nadrad[26] alebo rad[63]. Ten istý taxón má taxonomickú úroveň rad, ak má v danom systéme názov Struthioniformes či Struthiones.

Vnútorný systém

[upraviť | upraviť zdroj]

bežce A/ paleognátne vtáky A/ bežce a tinamy A/ pštrosotvaré A/ pštrosy A (Palaeognathae A) [= Pan-Palaeognathae; Struthion(iform)es A; Eoaves A; Ratitae A; Ratites A] - O iných významoch názvu pštrosotvaré (Struthioniformes, Struthiones) pozri v článku pštrosotvaré. Taxón Eoaves B zahŕňa aj taxón Galloanserae.:

Poznámka: Online dostupný prehľad rôznych názorov na vzťahy medzi jednotlivými radmi bežcov (Palaeognathae či Ratitae) publikovaných v rokoch 1974 - 2010 uvádza Brinkmann 2010[65] a novšie názory na tieto vzťahy uvádza Boyd 2025[32].

Podľa niektorých názorov niekde do taxónu Palaeognathae patria aj rody †Itaboravis a †Lavocatavis, ktoré sa inak väčšinou zaraďujú do radu kariamotvaré (Cariamiformes).

Do taxónu Palaeognathae A či B sa staršie niekedy zaraďovali aj niektoré z nasledujúcich (dnešných) taxónov:

- čeľaď †Eleutherornithidae - dnes sa zaraďuje do radu kariamotvaré;
- rad †Palaeocursornithiformes (obsahuje jedinú čeľaď †Palaeocursornithidae/Cursornithidae) - dnes sa považuje za pterosaura;
- rad †Patagopterygiformes (obsahuje jedinú čeľaď †Patagopterygidae) - dnes sa zaraďuje medzi bazálne Ornithuromorpha;
- rad †Ambiortiformes (chápaný v najužšom zmysle, t. j. len čeľaď †Ambiortidae) - dnes sa zaraďuje medzi bazálne Ornithuromorpha alebo bazálne Ornithurae;
- (do 60. rokov 20. storočia:) rad †Caenagnathiformes/Caenagnathae (obsahuje jedinú čeľaď †Caenagnathidae) - dnes sa zaraďuje do nevtáčich dinosaurov.

Do taxónu Ratitae C sa zhruba do začiatku 20. storočia niekedy zaraďovali aj niektoré z nasledujúcich (dnešných) taxónov:[66][67][48]

- rad dropotvaré/dropy (Otidiformes) [10][68](dropy sa do Ratitae C ojedinele zaraďovali ešte v 2. polovici 20. storočia[69])– dnes sa zaraďujú ako samostatný rad v rámci taxónu Neoaves
- rad †Hesperornithiformes – dnes sa zaraďuje ako bazálny taxón taxónu Ornithurae;
- rad †Ichthyornithiformes – dnes sa zaraďuje ako bazálny taxón taxónu Ornithurae;
- čeľaď †forusracidy/hrôzovtáky (Phorusrhacidae) v širšom zmysle – dnes sa zaraďuje do radu kariamotvaré;
- rad †Gastornithiformes (vrátane Diatrymiformes) – dnes sa zaraďuje do taxónu Galloanserae;
- rad †Dromornithiformes (obsahuje jedinú čeľaď †Dromornithidae) – dnes sa zaraďuje do taxónu Galloanserae;
- rod †Dasornis (vrátane "rodu" Megalornis)– dnes sa zaraďuje do radu †Odontopterygiformes (s jedinou čeľaďou Pelagornithidae), ktorý sa väčšinou zaraďuje do taxónu Galloanserae;
- rod †Laopteryx – dnes sa zaraďuje do pterosaurov.

Zdroje kapitoly Vnútorný systém (ak vyššie nie je uvedené inak):[6][70][32][7][71][72][3][73][21][35][74][59][9][75][76][22][77][27][17][78][79]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bežce
  • Spolupracuj na Wikidruhoch Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Bežce

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ GAISLER, Jiří; ZIMA, Jan. Zoologie obratlovců. 3., přepracované. vyd. Praha : Academia, 2018. 693 s. ISBN 978-80-200-2702-3. S. 431, 469.
  2. 1 2 bežce. in: Pyramída (encyklopedický časopis) S. 381
  3. 1 2 3 4 5 6 7 GAISLER, Jiří; ZIMA, Jan. Zoologie obratlovců. 3., přepracované. vyd. Praha : Academia, 2018. 693 s. ISBN 978-80-200-2702-3. S. 469-472.
  4. ↑ Smith DA. Palaeognathae: Apterygiformes, Casuariiformes, Rheiformes, Struthioniformes; Tinamiformes. Pathology of Wildlife and Zoo Animals. 2018:635–51.
  5. ↑ Lithornithid birds (Aves, Palaeognathae) from the Lower Palaeogene of Denmark [online]. njgjournal.nl, [cit. 2025-12-27]. Dostupné online.
  6. 1 2 Kompletna lista ptaków świata [online]. listaptakow.eko.uj.edu.pl, [cit. 2025-12-22]. Dostupné online. ([])
  7. 1 2 3 George Sangster, Edward L. Braun, Ulf S. Johansson, Rebecca T. Kimball, Gerald Mayr, Alexander Suh. 2022: Phylogenetic definitions for 25 higher-level clade names of birds. Avian Research, 13(1): 100027. DOI: 10.1016/j.avrs.2022.100027
  8. 1 2 3 VILČEK, František. Prehľad biológie. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1997. 310 s. ISBN 80-08-01002-9. S. 144.
  9. 1 2 3 4 BLACKWELDER, R. E. Classification of the animal kingdom. Carbondale: Southern Illinois University Press, 1963. S. 68
  10. 1 2 3 4 FÜRBRINGER, Max. Untersuchungen zur Morphologie und Systematik der Vögel (zugleich ein Beitrag zur Anatomie der Stütz- und Bewegungsorgane). [s.l.] : Tj. van Holkema, 1888. 1751 s. Dostupné online. S. 1427, 1428.
  11. ↑ BRONN, Heinrich Georg. Dr. H.G. Bronn's Klassen und Ordnungen des Thier-Reichs (wissenschaftlich dargestellt in Wort und Bild). [s.l.] : C.F. Winter, 1893. 326 s. Dostupné online. S. 18, 22, 38, 45.
  12. 1 2 IVANIČ PORHAJAŠOVÁ, J. et al. Zoológia. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2018, S. 91
  13. 1 2 BALÁŽOVÁ, Mária; MALINÍKOVÁ, Erika; BALÁŽ, Michal. Úspešná maturita - Biológia. 1. vyd. [Košice] : Taktik, 2023. 448 s. ISBN 978-80-8180-351-2. S. 261.
  14. ↑ MAJZLAN, O. Bezchordáty a chordáty. (Vybrané kapitoly). Bratislava: OIKOS, 1998. S. 247, 248
  15. ↑ TRNKA, A. Zoológia chordátov pre pedagogické fakulty. Trnava: Trnavská univerzita, 2001, S. 111
  16. ↑ ORSZÁGHOVÁ, Zlatica a Janka SCHLARMANNOVÁ. Slovník zoologických termínov a taxónov. Bratislava: Univerzita Komenského, 2010, S. 220
  17. 1 2 TIRJAKOVÁ, E. Systém eukaryotických jednobunkovcov a živočíchov. 2015
  18. 1 2 FERIANC, O. Slovenské názvoslovie vtákov. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 1958, S. 6
  19. ↑ Widrig, K. (2024). Palaeobiology and flight capacity of volant palaeognaths (Pan-Palaeognathae: Lithornithidae): implications for the common ancestor of extant palaeognaths and early crown birds [Apollo - University of Cambridge Repository]. https://doi.org/10.17863/CAM.114349
  20. ↑ KEESEY, T. Michael. PhyloPic [online]. phylopic.org, [cit. 2025-12-27]. Dostupné online.
  21. 1 2 Kuhl, Heiner; Frankl-Vilches, Carolina; Bakker, Antje; Mayr, Gerald; Nikolaus, Gerhard; Boerno, Stefan T.; Klages, Sven; Timmermann, Bernd; Gahr, Manfred (4 January 2021). "An Unbiased Molecular Approach Using 3′-UTRs Resolves the Avian Family-Level Tree of Life". Molecular Biology and Evolution. 38 (1): 108–127
  22. 1 2 3 KOVALIK, P. et al. Slovenské mená vtákov sveta - verzia 2020_VIII_13
  23. ↑ Journal für Ornithologie (Zeitschrift der Deutschen Ornithologen-Gesellschaft). [s.l.] : Fischer, 1892. 494 s. Dostupné online. S. 140.
  24. ↑ BRODKORB, P.. Catalogue of fossil birds. Part 1 (Archaeopterygiformes through Ardeiformes). Bulletin of the Florida State Museum. Biological sciences 7 (4), June 1963. S. 193
  25. ↑ BRONN, Heinrich Georg. Dr. H.G. Bronn's Klassen und Ordnungen des Thier-Reichs (wissenschaftlich dargestellt in Wort und Bild). [s.l.] : C.F. Winter, 1893. 326 s. Dostupné online. S. 9, 11, 13, 15, 16, 18, 19, 20, 24, 26, 27, 28, 31, 34, 36, 41, 44, 48, 55, 100, 299, 300.
  26. 1 2 3 4 Zo zoologickej nomenklatúry II. In: Slovenské odborné názvoslovie č. 8, 1954, S. 238
  27. 1 2 3 4 BREHM, A. et al. Život zviera - 3 Vtáky. Bratislava: Obzor. 1968. S. 33-45
  28. 1 2 3 Rízner, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 95
  29. ↑ Introduction to the Palaeognathae [online]. ucmp.berkeley.edu, [cit. 2025-12-27]. Dostupné online.
  30. ↑ MAYR, Gerald. Paleogene Fossil Birds. [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2009. 262 s. Dostupné online. ISBN 978-3-540-89628-9. S. 14.
  31. ↑ AX, Peter. Multicellular Animals (Volume III: Order in Nature - System Made by Man). [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2013. 317 s. Dostupné online. ISBN 978-3-662-08874-6. S. 249.
  32. 1 2 3 PALAEOGNATHAE [online]. jboyd.net, [cit. 2025-12-27]. Dostupné online.
  33. ↑ BRONN, Heinrich Georg. Dr. H.G. Bronn's Klassen und Ordnungen des Thier-Reichs (wissenschaftlich dargestellt in Wort und Bild). [s.l.] : C.F. Winter, 1893. 326 s. Dostupné online. S. napr. 11, 31, 55.
  34. ↑ GAISLER, Jiří; ZIMA, Jan. Zoologie obratlovců. 3., přepracované. vyd. Praha : Academia, 2018. 693 s. ISBN 978-80-200-2702-3. S. 467.
  35. 1 2 3 BENTON, Michael J.. Vertebrate Palaeontology. [s.l.] : John Wiley & Sons, 2024. 688 s. ISBN 978-1-394-19508-4. S. 634. (Poznámka: Rovnaký systém je uvedený v starších vydaniach knihy z rokov 2014 a 2005)
  36. 1 2 PECHOČ, K. Zoologia pre vyššie triedy stredných škôl. Praha: Československá Grafická Unia, 1935, S. 115
  37. ↑ HENSEL, K. et al. Zásady tvorenia slovenského menoslovia živočíchov. in: Kultúra slova č. 10, 1987. S. 351
  38. ↑ BRONN, Heinrich Georg. Dr. H.G. Bronn's Klassen und Ordnungen des Thier-Reichs (wissenschaftlich dargestellt in Wort und Bild). [s.l.] : C.F. Winter, 1893. 326 s. Dostupné online. S. 53.
  39. ↑ ORSZÁGHOVÁ, Zlatica; PUCHALA, Peter; KOCIAN, Ľudovít; SOBEKOVÁ, Karolína; BALÁŽ, Michal. Zoologický slovník : vtáky - Aves. 1. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2006. 94 s. ISBN 80-223-2171-0. S. 65
  40. 1 2 PATURI, F. et al. Kronika Zeme. Bratislava: Fortuna Print, 1996, S. 550, 429, 343
  41. ↑ FERIANC, O. Zoologia pre vyššie triedy stredných škôl. Bratislava: Štátne nakladateľstvo, 1947, S. 174
  42. ↑ FERIANC, O. Zoologia pre VII. a VIII. triedu slovenských gymnázií...1941. S. 165
  43. ↑ pštrosovití. in: Slovenský náučný slovník III. 1932. S. 112
  44. 1 2 DANĚK, G. Zoologia pre vyššie triedy stredných škôl. 1936. S. 146
  45. 1 2 Straußvögel. in: Meyers Konversations-Lexikon. 4. Auflage. Band 15 (1889), S. 383
  46. ↑ RIDGWAY, Robert. The Birds of North and Middle America. [s.l.] : U.S. Government Printing Office, 1901. 788 s. Dostupné online. S. 8 - pozn. pod čiarou.
  47. ↑ GRAY, G. R. Catalogue of British Birds in the Collection of the British Museum. 1863. S. 133
  48. 1 2 FÜRBRINGER, Max. Untersuchungen zur Morphologie und Systematik der Vögel (zugleich ein Beitrag zur Anatomie der Stütz- und Bewegungsorgane). [s.l.] : Tj. van Holkema, 1888. 1751 s. Dostupné online. S. 1424.
  49. ↑ Győrffy I. Prírodopis ... pre žiakov ľud. škôl. 9. vyd. Ostrihom 1899. S. 23
  50. ↑ Matzenauer F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 29 (Poznámka: Latinský názov nie je uvedený)
  51. ↑ FUCHS, J. et al. Začiatky prírodopisu. Pešťbudín: Majetok Viléma Lauffera, 1879. S. 12 (Poznámka: Latinský názov nie je uvedený)
  52. ↑ Kožehuba J. Prírodopis pre nár. školy. Diel 1. Živočíchopis. Turč. Sv. Martin 1872, S. 23 (Poznámka: Latinský názov nie je uvedený)
  53. ↑ ERTL, H., CSIZMADIA, A. Učebná kniha - Tankönyv pre slovenské každodenné a opakujúce ľudové školy: obsahuje zemepis, dejepis Uhorska, ústavovedu, prírodopis, silozpyt a zdravovedu. Budapešť: Singer a Wolfner, 1903, S. 92 (Poznámka: Latinský názov nie je uvedený)
  54. ↑ LUKÁČ, K., SIVÁK, J. Prírodopis pre školy ľudové. Prešov: Štehrovo kníhkup., 1923, S. 37 (Poznámka: Latinský názov nie je uvedený)
  55. ↑ ŽITKOV, B. M., FERIANCOVÁ-MASÁROVÁ, Z., FERIANC, O., FERIANC, J. Zvieratá a vtáky povrchu zemského. Martin: Osveta, 1953, S. 123
  56. ↑ Timeline Evolution – Die zoologische Sammlung der Universität Heidelberg Centre for Organismal Studies Heidelberg, 2023
  57. ↑ Smith DA. Palaeognathae: Apterygiformes, Casuariiformes, Rheiformes, Struthioniformes; Tinamiformes. Pathology of Wildlife and Zoo Animals. 2018:635–51.
  58. ↑ AVES (VÖGEL) [online]. sthco.de, [cit. 2025-12-27]. Dostupné online.
  59. 1 2 3 Livezey BC, Zusi RL. Higher-order phylogeny of modern birds (Theropoda, Aves: Neornithes) based on comparative anatomy. II. Analysis and discussion. Zool J Linn Soc. 2007 Jan 1;149(1):1-95
  60. ↑ CARROLL, R. L. 1988. Vertebrate Paleontology and Evolution. New York: W.H. Freeman and Company, S. 624
  61. ↑ MONROE Jr., B. L., SIBLEY, C. G. A World Checklist of Birds. New Have: Yale University Press, 1993
  62. ↑ Brodkorb, P. Catalogue of fossil birds. Part 1 (Archaeopterygiformes through Ardeiformes). Bulletin of the Florida State Museum. Biological sciences 7 (4), 19[17] Jun 1963. S. 196
  63. ↑ BÜTSCHLI, O. Vorlesungen über vergleichende Anatomie Einleitung, vergleichende Anatomie der Protozoen, Integument und Skelet der Metazoen, allgemeine Körper- und Bewegungsmuskulatur, elektrische Organe, Nervensystem, Sinnesorgane und Leuchtorgane. 1921. S. 60
  64. ↑ Emeu. In: Encyclopaedia Britannica 1911
  65. ↑ BRINKMANN, J. Vergleichende Untersuchungen an der Hinterextremität palaeognather Vögel im Hinblick auf deren phylogenetische Systematik. Dissertation - Fakultät für Biologie der Eberhard Karls Universität Tübingen. 2010, S. 496-497, 10-12
  66. ↑ heslá Fossil Birds, Odontornithes, Ratitae, Stereornithes. in: NEWTON, A. et al. A dictionary of birds. Londýn: A. and C. Black. 1896. S. 281, 649-652, 766, 904-908
  67. ↑ Karl Alfred von Zittel. Handbuch der Palæontologie. [s.l.] : R. Oldenbourg, 1890. 924 s. Dostupné online. S. 825-834.
  68. ↑ JEŽO, M. Školník pre školy elementárne, slovenské. V Trnave: G. a E. Bežo, 1921, S. 85
  69. ↑ vtáky. in: Svet živočísnej ríše. Martin: Osveta. 1984 (1978). S. 552
  70. ↑ Shows the relationships among extant avian orders. - bird-phylogeny [online]. bird-phylogeny.de, [cit. 2025-12-22]. Dostupné online. Archivované 2025-10-06 z originálu.
  71. ↑ ZELENKOV, N.V. in: KUROČKIN, E. N. et al. Fossil vertebrates of Russia and adjacent countries. Fossil reptiles and birds. Part 3. Moskva: GEOS. 2015. (v ruštine)
  72. ↑ BRINKMANN, J. Vergleichende Untersuchungen an der Hinterextremität palaeognather Vögel im Hinblick auf deren phylogenetische Systematik. Dissertation - Fakultät für Biologie der Eberhard Karls Universität Tübingen. 2010
  73. ↑ Yuri T, Kimball RT, Harshman J, Bowie RC, Braun MJ, Chojnowski JL, Han KL, Hackett SJ, Huddleston CJ, Moore WS, Reddy S, Sheldon FH, Steadman DW, Witt CC, Braun EL. Parsimony and model-based analyses of indels in avian nuclear genes reveal congruent and incongruent phylogenetic signals. Biology (Basel). 2013 Mar 13;2(1):419-44.
  74. ↑ MAYR, Gerald. Paleogene Fossil Birds. [s.l.] : Springer Nature, 2022. 239 s. Dostupné online. ISBN 978-3-03087645-6. S. 29-40.
  75. ↑ GRZIMEK, B. et al. Grzimeks Tierleben VII - Vögel 1. Zürich: Kindler Verlag, 1968. S. 79-106
  76. ↑ vtáky. in: Pyramída S. 5924-5925 (rok 1986)
  77. ↑ BURNIE, David. Vták : unikátny obrazový sprievodca. 1. vyd. Bratislava : Ikar, 2008. 512 s. ISBN 978-80-551-1754-6. S. 101-106.
  78. ↑ Mayr, G. and Kitchener, A.C. (2025), The Lithornithiformes (Aves) from the early Eocene London Clay of Walton-on-the-Naze (Essex, UK). Pap Palaeontol, 11: e1611. https://doi.org/10.1002/spp2.1611
  79. ↑ C.L. Camp, S.P. Welles, and Morton Green; CAMP, Charles Lewis; GREGORY, Joseph Tracy. Bibliography of Fossil Vertebrates. [s.l.] : Geological Society of America, 1949. 371 s. Dostupné online. ISBN 978-0-8137-1037-2. S. 363, 364.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bežce&oldid=8216255“