Leukotrién
Leukotrién je eikozanoid, ktorý vzniká lipooxygenázovou dráhou, ktorá začína reakciou katalyzovanou lipooxygenázou pôsobiacou na kyselinu arachidónovú za vzniku hydroperoxyeikozatetraénových kyselín (HPETE), ktoré vo svojej štruktúre obsahujú hydroperoxidovú funkčnú skupinu (-OOH) viazanú na uhlík číslo 5, 12 alebo 15 a podľa polohy tejto funkčnej skupiny sa rozoznávajú izoenzýmy lipooxygenázy: 5-lipooxygenáza, 12-lipooxygenáza a 15-lipooxygenáza.[1] Hydroperoxidové funkčné skupiny podliehajú redukcii na hydroxylové funkčné skupiny za katalýzy peroxidázou,[2] pričom vznikajú príslušné hydroxyeikozaeteraénové kyseliny (HETE), a to 12-HETE a 15-HETE.[2] Hydroperoxidová funkčná skupina 5-HPETE nepodlieha redukcii na hydroxylovú funkciu, ale nukleofilnému ataku dvojitou väzbou medzi uhlíkmi 6 a 7 za vzniku epoxidového cyklu na uhlíkoch 5 a 6.[2] Oxiránový cyklus je potom atakovaný glutatiónom za vzniku LTC4 a ďalším odštiepovaním aminokyselín z C-konca alebo N-konca peptidu vznikajú leukotriény s nižším počtom aminokyselín.[2] Leukotriény vo svojej štruktúre neobsahujú cyklus ako ostatné eikozanoidy, ale majú tri konjugované dvojité väzby, odkiaľ pochádza ich druhá časť názvu -trién. Leukotriény však obsahujú ešte jednu nekonjugovanú dvojitú väzbu, preto majú vo svojej skratke v dolnom indexe číslo 4, ktoré vyjadruje počet dvojitých väzieb v molekule. Leukotriény boli objavené v leukocytoch (bielych krvinkách), odkiaľ pochádza prvá časť ich názvu leuko-. S tým súvisí aj význam leukotriénov, ktoré majú úlohu v imunitnom systéme. Leukotriény sa považujú za súčasť pomaly reagujúcich látok anafylaxie, ktoré sa uvoľňujú pri anafylaktickom šoku zo senzibilizovaných pľúc po imunitnej reakcii.[1] Leukotriény účinkujú už pri subnanomolárnych koncentráciách (10-10 M).[1] Sú desaťtisíckrát účinejšie ako histamín pri alergických reakciách.[1] Leukotriény prudko znižujú krvný tlak, zvyšujú vylučovanie hlienu, sú základom anafylaktických šokov a majú význam v patogenéze astmy.[1] V súčasnosti je známych 6 leukotriénov. Tri z nich, označované ako peptidoleukotriény, majú na uhlíku číslo 6 naviazaný zvyšok glutatiónu cez atóm síry.[1] Ide buď o celý glutatión (u leukotriénu C4), resp. iba dve aminokyseliny cysteín a glycín (dipeptid cysteinylglycín) u leukotriénu D4, resp. iba jednu aminokyselinu cysteín u leukotriénu E4.[1]
| Názov leukotriénu | Skratka leukotriénu | Peptid naviazaný na uhlík č. 6 | Chemická štruktúra | Štruktúrny rys |
|---|---|---|---|---|
| Leukotrién A4 | LTA4[1] | NIE | Epoxidový kruh na uhlíkoch č. 5 a 6. | |
| Leukotrién B4 | LTB4[1] | NIE | ||
| Leukotrién C4 | LTC4[1] | glutatión | Hydroxylová skupina v S-konfigurácii na uhlíku č. 5 a tripeptid glutation viazaný na uhlíku č. 6 | |
| Leukotrién D4 | LTD4[1] | cysteinylglycín | Hydroxylová skupina v S-konfigurácii na uhlíku č. 5 a dipeptid cysteinylglycín viazaný na uhlíku č. 6 | |
| Leukotrién E4 | LTE4[1] | cysteín | Hydroxylová skupina v S-konfigurácii na uhlíku č. 5 a aminokyselina cystein viazaná na uhlíku č. 6 | |
| Leukotrién F4 | LTE4[1] | γ-glutamylcysteín | Hydroxylová skupina v S-konfigurácii na uhlíku č. 5 a dipeptid γ-glutamylcysteín viazaný na uhlíku č. 6 |
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Leukotrién