Preskočiť na obsah

Leukotrién

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Leukotrién je eikozanoid, ktorý vzniká lipooxygenázovou dráhou, ktorá začína reakciou katalyzovanou lipooxygenázou pôsobiacou na kyselinu arachidónovú za vzniku hydroperoxyeikozatetraénových kyselín (HPETE), ktoré vo svojej štruktúre obsahujú hydroperoxidovú funkčnú skupinu (-OOH) viazanú na uhlík číslo 5, 12 alebo 15 a podľa polohy tejto funkčnej skupiny sa rozoznávajú izoenzýmy lipooxygenázy: 5-lipooxygenáza, 12-lipooxygenáza a 15-lipooxygenáza.[1] Hydroperoxidové funkčné skupiny podliehajú redukcii na hydroxylové funkčné skupiny za katalýzy peroxidázou,[2] pričom vznikajú príslušné hydroxyeikozaeteraénové kyseliny (HETE), a to 12-HETE a 15-HETE.[2] Hydroperoxidová funkčná skupina 5-HPETE nepodlieha redukcii na hydroxylovú funkciu, ale nukleofilnému ataku dvojitou väzbou medzi uhlíkmi 6 a 7 za vzniku epoxidového cyklu na uhlíkoch 5 a 6.[2] Oxiránový cyklus je potom atakovaný glutatiónom za vzniku LTC4 a ďalším odštiepovaním aminokyselín z C-konca alebo N-konca peptidu vznikajú leukotriény s nižším počtom aminokyselín.[2] Leukotriény vo svojej štruktúre neobsahujú cyklus ako ostatné eikozanoidy, ale majú tri konjugované dvojité väzby, odkiaľ pochádza ich druhá časť názvu -trién. Leukotriény však obsahujú ešte jednu nekonjugovanú dvojitú väzbu, preto majú vo svojej skratke v dolnom indexe číslo 4, ktoré vyjadruje počet dvojitých väzieb v molekule. Leukotriény boli objavené v leukocytoch (bielych krvinkách), odkiaľ pochádza prvá časť ich názvu leuko-. S tým súvisí aj význam leukotriénov, ktoré majú úlohu v imunitnom systéme. Leukotriény sa považujú za súčasť pomaly reagujúcich látok anafylaxie, ktoré sa uvoľňujú pri anafylaktickom šoku zo senzibilizovaných pľúc po imunitnej reakcii.[1] Leukotriény účinkujú už pri subnanomolárnych koncentráciách (10-10 M).[1] Sú desaťtisíckrát účinejšie ako histamín pri alergických reakciách.[1] Leukotriény prudko znižujú krvný tlak, zvyšujú vylučovanie hlienu, sú základom anafylaktických šokov a majú význam v patogenéze astmy.[1] V súčasnosti je známych 6 leukotriénov. Tri z nich, označované ako peptidoleukotriény, majú na uhlíku číslo 6 naviazaný zvyšok glutatiónu cez atóm síry.[1] Ide buď o celý glutatión (u leukotriénu C4), resp. iba dve aminokyseliny cysteín a glycín (dipeptid cysteinylglycín) u leukotriénu D4, resp. iba jednu aminokyselinu cysteín u leukotriénu E4.[1]

Názov leukotriénu Skratka leukotriénu Peptid naviazaný na uhlík č. 6 Chemická štruktúra Štruktúrny rys
Leukotrién A4 LTA4[1] NIE Epoxidový kruh na uhlíkoch č. 5 a 6.
Leukotrién B4 LTB4[1] NIE
Leukotrién C4 LTC4[1] glutatión Hydroxylová skupina v S-konfigurácii na uhlíku č. 5 a tripeptid glutation viazaný na uhlíku č. 6
Leukotrién D4 LTD4[1] cysteinylglycín Hydroxylová skupina v S-konfigurácii na uhlíku č. 5 a dipeptid cysteinylglycín viazaný na uhlíku č. 6
Leukotrién E4 LTE4[1] cysteín Hydroxylová skupina v S-konfigurácii na uhlíku č. 5 a aminokyselina cystein viazaná na uhlíku č. 6
Leukotrién F4 LTE4[1] γ-glutamylcysteín Hydroxylová skupina v S-konfigurácii na uhlíku č. 5 a dipeptid γ-glutamylcysteín viazaný na uhlíku č. 6

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 DOBROTA, Dušan; TURECKÝ, Ladislav; DRGOVÁ, Anna, a kol. Lekárska biochémia. 2. vyd. Martin : Osveta, 2016. ISBN 978-80-8063-444-5.
  2. 1 2 3 4 Harperova biochemie. Praha : H & H, 2002. (Vyd. v Česku 4., V H & H 3.) Dostupné online. ISBN 80-7319-013-3.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Leukotrién