Mošurov
| Mošurov | ||
| obec | ||
 | ||
|
||
| Štát |  Slovensko | |
|---|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj | |
| Okres | Prešov | |
| Región | Šariš | |
| Nadmorská výška | 365 m n. m. | |
| Súradnice | 49°07′13″S 21°14′57″V / 49,1202°S 21,2491°V | |
| Rozloha | 5,44 km² (544 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 196 (31. 12. 2025) [2] | |
| Hustota | 36,03 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1383 | |
| Starosta | Ondrej Chlebuš[3] (DOBRÁ VOĽBA a Umiernení) | |
| PSČ | 082 67 (pošta Terňa) | |
| ŠÚJ | 524905 | |
| EČV (do r. 2022) | PO | |
| Tel. predvoľba | +421-51 | |
| Telefón | +421 51 459 52 | |
  Poloha obce na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa obce | ||
| Wikimedia Commons: Mošurov | ||
| Webová stránka: mosurov-obec.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Mošurov je obec na Slovensku v okrese Prešov.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec leží v severovýchodnej časti Šarišskej vrchoviny v doline potoka Mošurovanka v nadmorskej výške 365 m n. m. Pahorkatinný povrch značne odlesneného chotára tvorí centrálnokarpatský flyš. V severnej časti je dubový les.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Obec sa spomína v listine kráľa Bela IV. už v roku 1259 o darovaní časti ternianskeho majetku Adamovi pôvodom z Poľska, táto listina je však falzom zo začiatku 14. storočia. Neskôr sa Mošurov menovite uvádza v listine Spišskej kapituly z roku 1383, no aj táto vzbudzuje podozrenie, že nie je pravou listinou. Spoľahlivé informácie o tejto obci sa nachádzajú až v listine kráľa Žigmunda z roku 1405. Kráľ vtedy daroval Mošurov, patriaci k majetkom hradu Šariš s piatimi sedliackymi usadlosťami zemanovi Miklušovi Nemetovi. Z uvedených poznatkov vyplýva, že Mošurov jestvoval v 14. storočí, prípadne v druhej polovici 13. storočia, no jeho pôvod ostáva nejasný. V roku 1432 Mošurov získali od kráľa šľachtici z Rozhanoviec. Neskôr patril Némethyovcom, potom Perényiovcom, Tarzayovcom a Drugetovcom. Tarzayovci patrili k bohatým a vplyvným šľachtickým rodom. Vlastnili Kamenický hrad a ich panstvo siahalo na východ ďaleko za územie Šariša.
K ich panstvu prináležal i renesančný kaštieľ v Mošurove, do ktorého sa vdova Anna Drugetová- Tarzayová prisťahovala po dobytí Kamenického hradu cisárskymi vojskami. Tu žila až do roku 1564. Z vtedajšieho rodinného sídla- kaštieľa, dnes zostali už len rozvaliny a časti kamenného múru na kopci nad dedinou, obkolesujúceho priestor kedysi kaštieľa, kostola a cintorína. Kaštieľ bol zbúraný po 1. svetovej vojne. Koncom 16. storočia Mošurov patril Bornemisovcom. Z fragmentov zachovaných písomností rodiny Bornemisovcov, sa dozvedáme, že v obci stál aj stredoveký hrádok, ktorý na prelome 13. storočia postavili templári.
V roku 1427 boli sedliacke usadlosti zdanené od 14 port, takže Mošurov bol stredne veľkou dedinou. Koncom 15. prípadne začiatkom 16. storočia poddaní sídlisko opustili a dedina zanikla. V 80. rokoch 16. storočia sem Bornemisovci usadili nových obyvateľov, ktorí vybudovali nové sídlisko. V roku 1600 sídlisko pozostávalo z dvoch resp. troch obývaných poddanských domov.[4] V roku 1787 bolo v obci 23 domov a 219 obyvateľov. Od roku 1820 sa tu ťažil piesok. Povodeň v roku 1949 spôsobila značné škody.[5]
Obec sa v písomnostiach z 15.–16. storočia spomína ako Adamfelde vo význame Adamovo pole, prípadný vlastnícky vzťah zemana Adama k mošurovskému majetku v 13.–14. storočí nemožno v spoľahlivých dochovaných správach overiť. Slovenský názov Mošurov sa do písomností dostal ojedinele až od 16. storočia. Je pravdepodobné, že tento názov bol pôvodným názvom poľa, kým bolo súčasťou chotára Terne alebo Malého Slivníka.[4]
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky Kostol sv. Joachima a sv. Anny, dvojloďová pôvodne baroková stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z obdobia okolo roku 1725. Obnovou prešiel v rokoch 1973 – 1974. V rokoch 1987 – 1988 bol rozšírený o severnú bočnú loď. Interiér je po modernistických úpravách plochostropý. Nachádza sa tu barokový hlavný oltár z rokov 1720 – 1730 s mladším obrazom sv. Anny s Pannou Máriou. Na tráme vo víťaznom oblúku je súsošie kalvárie z roku 1725.[6] Fasády kostola sú členené lizénami, podobne aj veža, ukončená ihlancovou helmicou.
Kostol sv. Joachima a sv. Anny
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Hustota obyvateľstva – obce [om7014rr] : Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2026-03-31, [cit. 2026-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [om7101rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2026-03-31, [cit. 2026-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- 1 2 ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Šariša. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1990. ISBN 80-85174-03-0.
- ↑ Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. Zväzok II. Bratislava : Veda, 1977.
- ↑ Mošurov – Kostol sv. Joachima a sv. Anny [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mošurov
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj] |
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
