Snofru alebo Snofrev alebo po grécky Soris bol zakladateľ 4. dynastie starovekého Egypta. Vládol približne v rokoch 2614–2579 pred Kr. podľa Beckeratha alebo 2613–2589 pred Kr. podľa Shawa.[1]
Snofru bol manželom Hetepheres, o ktorej sa predpokladá, že bola dcérou jeho predchodcu Huneja (Chuneja).
Zdá sa, že jeho svokor mohol byť zároveň aj jeho otcom, pričom Snofru mohol byť synom Hunejovej vedľajšej manželky a Hetepheres dcérou Veľkej kráľovskej manželky. Práve manželstvo umožnilo Snofruovi získať trón. Bol pravdepodobne otcom faraóna Chufua.
Snofru dal postaviť viacero pyramíd. Celkovo použil väčší objem kameňa ako ktorýkoľvek iný faraón. V prvom rade dokončil Hunejovu pyramídu v Meidúme a premenil ju zo stupňovitej pyramídu na klasickú pyramídu. Na tom istom mieste potom dal vybudovať aj pyramídu pre seba. Neskôr dal vystavať ešte slávnu Lomenú pyramídu v Dahšúre a Červenú pyramídu na tom istom mieste. Je možné, že aj menšia pyramída v Seile neďaleko Mejdúmu bola postavená na jeho príkaz.
Na Palermskej doske sa nám zachovali záznamy z niekoľkých rokov jeho vlády. Vieme tak, že Snofrev viedol vojenskú výpravu na Sinaj, aby bránil egyptské záujmy v tyrkysových lomoch, a výpravy do Núbie a Líbye. V nápise na doske sa uvádza, že faraón vyslal 40 lodí, aby priviezli cédrové drevo z Libanonu. Snofru začal aj s výstavbou lodí, časť ktorých použil pri obchode s inými krajinami a časť pri svojich vojenských ťaženiach.
Vo Westcarovom papyruse pochádzajúcom z obdobia Strednej ríše máme zachytený príbeh z obdobia Snofruovej vlády. Záznam opisuje kráľovský život počas 4. dynastie a opisuje Snofrua ako veľkomyselného človeka, ktorý je schopný pristupovať aj k poddaným ako k seberovným. Neskoršia tradícia považovala Snofrua za spravodlivého, dobrého vládcu.
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Snofru