Strihovce
| Strihovce | ||
| obec | ||
|
||
| Štát |  Slovensko | |
|---|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj | |
| Okres | Snina | |
| Región | Zemplín | |
| Vodný tok | Strihovský potok | |
| Nadmorská výška | 435 m n. m. | |
| Súradnice | 48°53′49″S 22°16′34″V / 48,896944°S 22,276111°V | |
| Rozloha | 13,22 km² (1 322 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 117 (31. 12. 2025) [2] | |
| Hustota | 8,85 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1323 | |
| Starosta | Iveta Ihnatková[3] (HLAS-SD, SME RODINA) | |
| PSČ | 067 73 (pošta Ubľa) | |
| ŠÚJ | 520845 | |
| EČV (do r. 2022) | SV | |
| Tel. predvoľba | +421-57 | |
  Poloha obce na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa obce | ||
| Wikimedia Commons: Strihovce | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Strihovce (rusín. стриговець) sú obec na Slovensku v okrese okrese Snina. Je to posledná obec na východnom úpätí pohoria Vihorlat. Je východiskom na turistické túry po Vihorlate. Leží v nadmorskej výške 435 m n. m..
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvý písomný doklad o nej je z roku 1635. Do roku 1918 obec administratívne patrila do Zemplínskej stolice. V rokoch 1939 až 1944 bola pripojená k Maďarsku.
Obec Strihovce je v regióne výnimočná. Grécko-katolíci majú nádherne udržiavaný chrám Sv. Eliáša z roku 1932.
Leží v horskom prostredí východnej časti Vihorlatu v nadmorskej výške okolo 400 m. Sídlisko založil šoltýs okolo roku 1600. Vzniknutá šoltýska samota bola najmladším sídliskom v okolí. Prvý doklad o nej je z roku 1635. Neskôr sa tam usadili aj poddanské rodiny. V rokoch 1715 až 1720 žilo v dedine 8 poddanských domácností, v roku 1828 bolo 48 domov a 364 obyvateľov. Súčasťou dediny bol aj vodný mlyn. Gréckokatolícky chrám (cerkev) pochádza z konca 18. storočia.
Zaujímavosti obce Strihovce
[upraviť | upraviť zdroj]- výroba metiel z brezového prútia
- hubárska lokalita
- nad obcou na úpätí vrchu Rovná sa v koryte Strihovského potoka nachádza pozoruhodný prírodný útvar „Murovaná voda“. Viaže sa k nemu miestna ľudová povesť o čertoch, ktorí mali v úmysle počas jednej noci postaviť múr a zamurovať tak navždy vody potoka. Čerti múr nedokončili, lebo kohút zakikiríkal predčasne a tak ukončil ich moc. V skutočnosti ide o val stuhnutej rozpraskanej valiacej sa lávy z Vihorlatskej sopky.
- kamenné more balvanov s priemerom i 3 metre pod Nežiabcom s rozlohou cca 0,5 km²
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Hustota obyvateľstva – obce [om7014rr] : Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2026-03-31, [cit. 2026-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [om7101rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2026-03-31, [cit. 2026-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Strihovce
 |
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
