Motutunga
| Motutunga | |
| atol | |
 Snímka atolu od NASA | |
| Štát |  Francúzsko |
|---|---|
| Zámorská korporácia |  Francúzska Polynézia |
| Región | Tuamotu |
| Súradnice | 17°06′J 144°22′Z / 17,1°J 144,37°Z |
| Najvyšší bod | |
| - výška | 2 m n. m. |
| Dĺžka | 15 km |
| Šírka | 15 km |
| Hĺbka | 15 m |
| Rozloha | 150 km² (15 000 ha) |
| - súše | 1,4 km² (140 ha) |
| Obyvateľstvo | neobývaný |
| Pre verejnosť | Voľný |
| Prístup | iba loďou |
| Objaviteľ | James Cook |
| - dátum | 13. august 1773 |
| Lagúna | polootvorená |
| Vstupy do lagúny | 2 splavné menšími loďami |
  Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
| |
 Vyznačenie atolov komunity Anaa v súostroví Tuamotu
| |
 Interaktívna mapa
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Motutunga (iný názov Adventure)[1] je atol v centrálnej časti súostrovia Tuamotu vo Francúzskej Polynézii.
Nachádza sa v strede súostrovia na južnej strane a jeho najbližším susedom je atol Tahanea vo vzdialenosti necelých 20 km na severozápad. Centrálny ostrov Tahiti je vzdialený približne 504 km na západ.
Geografia atolu
[upraviť | upraviť zdroj]Atol má zvonovitý tvar, s prstencom okolo lagúny len tesne nad hladinou vody a s malou plochou súše s vegetáciou. Tá je podobne ako u mnohých iných atolov v oblasti (Fakarava, Arutua, Toau, Kaukura, Faaite a i.) iba na severnej strane prstenca, ktorý je z južnej strany tvorený koralovým útesom, umiestneným tesne na úrovni hladiny oceánu.
Atol má v najdlhšom rozmere približne 15 km. Voda sa z okolitého oceánu do a z lagúny dostáva ponad útes zo všetkých strán. Na severnej strane sú dva úzke a plytké prielivy, splavné len pre menšie lode a dva najväčšie pásy súše s vegetáciou, dlhé 4,2 km a 1,8 km. Lagúna má celkovú rozlohu 126 km², pričom jej hĺbka neklesá pod 15 m a na mnohých miestach sa dvíha v podobe desiatok koralových hláv, siahajúcich z dna až k hladine.
Prstenec atolu vyniká jednou zvláštnosťou, a tou je dvojité ohraničenie. Obzvlášť na západe a juhozápade je prstenec, široký priemerne 800 m, ohraničený z vonkajšej strany koralovým útesom a z vnútornej úzkou kľukatou piesočnou dunou, tiahnúcou sa neprerušene aj stovky metrov.
Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky, ponorenej iba tesne pod hladinou mora. Sopka z oceánskeho dna na výšku meria 2,97 km a jej vek sa odhaduje na 51,3 až 53,0 mil. rokov.[2]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvú návštevu atolu vykonal anglický moreplavec a objaviteľ James Cook 13. augusta 1773[3][4], ktorý sa plavil na lodi Adventure. Atol v jeho mapách nesie tento názov.[1]
Po ňom ešte atol navštívil španielsky moreplavec Domingo de Bonechea Andonaegui 9. novembra 1774, ktorý sa plavil na lodi Aguila. Atol pomenoval „San Blas“.[5][6] Iné zdroje uvádzajú názov „San Julian“.[3]
V 19. storočí, keď sa atol stal francúzskym územím, tu žilo približne 100 obyvateľov.[7]
Aj keď pri oboch prieplavoch sú na ostrovčekoch zachovalé budovy po osadách Tepupahea a Marukupeega z minulosti, je atol v súčasnosti oficiálne neobývaný, ale vyhľadávaný jachtármi pre skvelé podmienky na šnorchlovanie alebo rybolov.
Práve tradičný spôsob rybolovu je pri bývalej osade Tepupahea dobre viditeľný dodnes. Ide o tzv. prílivové/odlivové pasce. Na plytkom mieste prstenca útesu, v miestach prieplavov medzi oceánom a lagúnou (v tahitčine Hoa) je z koralov, skál alebo tyčí vybudovaný lievik. Na najužšom konci lievika je prieplav so šírkou iba niekoľkých desiatok centimetrov, ktorý ústi do oválneho bazénika s priemerom niekoľko metrov. Prúd vody pri prílive (alebo odlive) ženie ryby do zužujúceho sa priestoru, pričom rýchlosť a sila prúdu narastá a ryba nemá inú šancu len sa poddať a plávať s prúdom. Po vplávaní do oválnej ohrady sa prúd stratí, ale ryba je v pasci. Jej odlov harpúnou alebo sieťou je už ľahký. Týmto spôsobom sa získava až 80% úlovkov rýb obyvateľstva atolov. Nie je to však úplne bezrizikový spôsob lovu, čo dokladá aj množstvo rybárov, zasiahnutých ostňom veľmi jedovatej ryby „Stonefish“ (Odranec pravý, lat. Synanceia verrucosa).[8]
Administratívne a geografické členenie
[upraviť | upraviť zdroj]Geograficky patrí atol Motutunga k najväčšiemu zoskupeniu ostrovov v Tuamotu, Ostrovom Raeffsky. Tie zahŕňajú ešte aj atoly Anaa, Faaite, Tahanea, Takume, Raroia, Taenga, Nihiru, Makemo, Katiu, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Marutea Nord, Haraiki, Aratika, Kauehi, Taiaro a Raraka.
Administratívne patrí atol do komunity Anaa, do ktorej patria okrem rovnomenného atolu ešte atoly Faaite a Tahanea.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 J. L. Young: Names of the Paumotu islands, with the old names so far as they are known. Journal of the Polynesian Society, Vol. 8, No. 4, december 1899, s. 264 – 268 [online]. [cit. 2014-05-20]. Dostupné online. Archivované 2012-02-10 z originálu.
- ↑ Motutunga Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
- 1 2 Les Atolls des Tuamotu od Jacquesa Bonvallota, Institut de recherche pour le développement, éditions de l'IRD, 1994, ISBN 9782709911757, strany.275 – 282.
- ↑ Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelana, éditions Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, strana 61.
- ↑ Langdon, Robert. The lost caravel Sidney, 1975 p.129.
- ↑ Sharp, Andrew, The discovery of the Pacific Islands, Oxford 1960 p.125
- ↑ Notices sur les colonies françaises, Étienne Avalle, éditions Challamel aîné, Paris, 1866, p.637.
- ↑ Tradičný spôsob rybolovu [online]. [cit. 2014-05-20]. Dostupné online. Archivované 2014-05-21 z originálu.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Motutunga
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tahiti Heritage
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Motutunga na francúzskej Wikipédii.
| Atoly Tuamotu |
|  |
|---|---|---|
| Oblasti Francúzskej Polynézie | ||
