Preskočiť na obsah

Taenga

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Taenga
(Taunga-hara)
atol
Snímka atolu od NASA
Štát Francúzsko Francúzsko
Zámorská korporácia Francúzska Polynézia Francúzska Polynézia
Región Tuamotu
Súradnice 16°22′J 143°07′Z / 16,36°J 143,12°Z / -16.36; -143.12
Miestna osada Henuaparea
Najvyšší bod
 - výška 2 m n. m.
Dĺžka 27 km
Šírka 11 km
Rozloha 199 km² (19 900 ha)
 - súše 20 km² (2 000 ha)
Obyvateľstvo 124 (2012[1])
Hustota 6,2 obyv./km²
Pre verejnosť Voľný
Prístup iba loďou
Objaviteľ John Buyers
 - dátum 10. marec 1803
Lagúna polootvorená
Vstup do lagúny 1 splavný, s navigáciou podľa IALA
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Vyznačenie atolov komunity Makemo v súostroví Tuamotu
Vyznačenie atolov komunity Makemo v súostroví Tuamotu
Mapa
Interaktívna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Taenga (pôvodný názov Taunga-hara)[2] je atol v centrálnej časti súostrovia Tuamotu vo Francúzskej Polynézii.

Nachádza sa v strede súostrovia na severnej strane a jeho najbližšími susedmi sú atoly Nihiru (28,5 km na juhovýchod) a komunitný atol Makemo (33 km na juhozápad). Centrálny ostrov Francúzskej Polynézie Tahiti je vzdialený 650 km smerom na juhozápad.

Geografia atolu

[upraviť | upraviť zdroj]

Atol má približne trojuholníkový tvar, v najdlhšom rozmere meria približne 27 km a na šírku nepresahuje 11 km. Voda sa z okolitého oceánu do a z lagúny dostáva ponad útes zo všetkých strán. Podobne ako u mnohých iných atolov v oblasti (Fakarava, Kaukura, Toau, Faaite, Tahanea a i.), je z južnej strany tvorený zväčša nízkym koralovým útesom, umiestneným iba tesne na úrovni hladiny oceánu a s podstatne väčším výskytom súše zo severnej strany.

Na juhozápadnej strane je pri jednom z ostrovčekov atolu, obývaným komunitou jediný, pomerne úzky prieliv do lagúny. Lagúna má celkovú rozlohu 169 km², pričom na mnohých miestach sa dvíha v podobe koralových hláv, siahajúcich z dna až k hladine.

Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky. Sopka z oceánskeho dna meria na výšku 2,36 km, jej vrchol je ponorený len tesne pod hladinou mora a vek sa odhaduje na 47,7 až 49,2 mil. rokov.[3]

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Na jednom zo severozápadných ostrovčekov boli nájdené pozostatky starovekých sídiel a kultúr. Dielo je z veľkej časti zničené, pravdepodobne následkom cyklónou v rokoch 1903 – 1906, ale stále dosť zachovalé, aby bolo hodnotné z archeologického a kultúrneho hľadiska. Toto miesto sa nazýva Marae Ahupoa.[4]

Prvý Európan, ktorý atol navštívil a je o tom písomná zmienka, bol John Buyers 10. marca 1803.[5][6] Atol pomenoval „Holts Island“.[2]

Ďalším bol až o viac ako dve storočia ruský moreplavec a cestovateľ Faddej Faddejevič Bellinsgauzen, 14. júla 1820.[7] Atol pomenoval „Yermolov“.[2]

V roku 1930 francúzsky lekár, ktorý vykonával pracovné okružné cesty po atoloch, diagnostikoval jednej z obyvateliek atolu lepru. Náčelníkom obce a obyvateľmi bola vyhnaná na jeden z ostrovčekov (v polynézčine „motu“) juhozápadného cípu atolu, kde po dlhé roky žila v ústraní a biede. Živila sa rybolovom a tým, čo jej niekedy obyvatelia komunity priniesli. Nikdy však na prekliaty ostrov nevystúpili, vždy jej nejaké potraviny a vodu hodili na breh. Po piatich rokoch bol jej stav bez adekvátnej lekárskej starostlivosti a liekov taký vážny, že si nedokázala ani zamiesiť múku s vodou na cesto, aby jej v ňom neostali kúsky z tela. Až po šiestich rokoch bola inou vládnou lekárskou expedíciou vyslobodená a umiestnená do špecializovaného centra pre pacientov s leprou „d’Orofara“ na hlavnom ostrove Tahiti. Keď ju z vyhnanstva odvážali na nosidlách, od šťastia z vyslobodenia útrap spievala francúzsku národnú revolučnú pieseň La Marseillaise.[8]

Demografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Demografický vývoj:

V 19. storočí, keď sa Taenga stal francúzskym územím, mal asi 75 obyvateľov.[9]

V roku 2012 mal atol 124 obyvateľov, pričom drvivá väčšina sa hlási k Mormónom.[10]

Rok 1977 1983 1988 1996 2002 2007 2012
Počet obyvateľov 78 83 92 81 115 96 124
Zdroj ISPF,[11] Sčítanie obyvateľstva

Súčasnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Najľudnatejšou osadou atolu je Henuaparea, situovaná na juhozápadnej strane neďaleko jediného prieplavu do lagúny. Komunita je v dôsledku príslušnosti k mormónom pomerne uzatvorená, jej príjmy plynú z produkcie perál a kopry.

Administratívne a geografické členenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Geograficky patrí atol Taenga k najväčšiemu zoskupeniu ostrovov v Tuamotu, Ostrovom Raeffsky. Tie zahŕňajú ešte aj atoly Anaa, Faaite, Tahanea, Motutunga, Takume, Raroia, Nihiru, Makemo, Katiu, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Marutea Nord, Haraiki, Aratika, Kauehi, Taiaro a Raraka.

Administratívne patrí atol do komunity Makemo, do ktorej patria okrem rovnomenného atolu ešte atoly Haraiki, Marutea Nord, Katiu, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Takume, Raroia a Nihiru.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Populácia v r.2012 podľa štatistického úradu Francúzskej Polynézie [online]. [cit. 2014-05-28]. Dostupné online. Archivované 2014-05-15 z originálu.
  2. 1 2 3 J. L. Young: Names of the Paumotu islands, with the old names so far as they are known. Journal of the Polynesian Society, Vol. 8, No. 4, december 1899, s. 267 [online]. [cit. 2014-05-28]. Dostupné online. Archivované 2012-02-10 z originálu.
  3. ↑ Taenga Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
  4. ↑ [Marae Ahupoa - EMORY Tuamotuan Religious Structures. 1947 Bishop Museum. Bull 191, CPSH Archéologie des Tuamotu 1990, 587 FAT-1]
  5. ↑ All the Voyages round the World: from the First by Magellan, in 1520, to That of Krusenstern in 1807 par John Galt, éd. W. Lewis & Co. pour Sir R. Phillips and co., 1820, pp. 590.
  6. ↑ Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelana, nakladateľstvo Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, strana 61.
  7. ↑ Les Atolls des Tuamotu, Jacques Bonvallot, Institut de recherche pour le développement, nakladateľstvo IRD, 1994, ISBN 9782709911757, p. 275 – 282.
  8. ↑ Info o prípade lepry na tahitiheritage.fr [online]. [cit. 2014-05-28]. Dostupné online. Archivované 2014-05-29 z originálu.
  9. ↑ Notices sur les colonies françaises, Étienne Avalle, éditions Challamel aîné, Paris, 1866, p.638.
  10. ↑ The Lost Island of Saints par Yves et Kathleen Perrin, Ensign, Juin 1986, 39.
  11. ↑ ISPF, Sčítanie obyvateľstva Archivované 2014-05-15 na Wayback Machine

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Taenga

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Tahiti Heritage
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Taenga na anglickej Wikipédii.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Taenga&oldid=8341173“